K tomuto článku ma inšpirovalo nedávne dočítanie románu Kruh od Davea Eggersa. V mojej recenzii spomínam, že je to kniha považovaná za 1984 dneška, a spomínam aj to, že to nie je tak dávno, čo som Orwellovu klasiku konečne prečítala. Hoci Zvieracia farma je o čosi kratšia a možno aj ľahšie stráviteľná, 1984 by prispelo ku kritickému mysleniu celých generácií. Nenadarmo patril Orwell za komunizmu k trezorovým autorom, takže, miláčikovia – čítajte, čítajte, čítajte Orwella, kým ho čítať môžete! Nikto vám totiž úskalia totality nevykreslí lepšie. Tie pocity bezmocnosti a frustrácie sú natoľko autentické, až privedú čitateľa k zúrivosti.
V 1984 Orwell vykresľuje bežný život v totalite, kde aj ten nezaujímavejší človek je neustále obklopený obrazovkami, mikrofónmi a špehúňmi. Kde čo i len myšlienka proti režimu je zločin. Celý tento tyranský systém je krytý figúrkou familiárne nazývanou Veľký brat. Ten, čo ťa stále vidí, a ty ho miluješ, aj nenávidíš – presne podľa tej praprastarej znelky k ešte praprastaršej reality show. Kde človek neustále zápasí medzi svojím pudom sebazáchovy a sedliackym rozumom, ktorý sa tu dá honosne nazvať "kritickým myslením". Hlavný hrdina Winston Smith si intenzívne uvedomuje, že jediný spôsob, ako si zachrániť kožu, je nepripúšťať si hriešne myšlienky proti režimu, na druhej strane všadeprítomný výplach mozgov nemôže ignorovať. Náplňou jeho práce je tiež vymazávanie nepríjemných faktov z kolektívnej pamäte. Kreatívna tvora alternatívnych faktov, povedali by sme dnes.
Diktatúra v Orwellovom románe si zaumienila načisto odľudštiť ľudskú rasu. Postupne eliminuje slová v jazyku i samotné city, takisto ľudskú túžbu po kráse. Blízkosť v rámci rodiny a milostné vzťahy, či akákoľvek intimita sú zakázané. Winston túži po akomkoľvek cite či aspoň byť vnímaný ako človek, a tak je ochotný primknúť sa aj k ľuďom, ktorí mu v totalite môžu priniesť skazu. Režim si zaumienil mať plnú kontrolu nad sexuálnym životom svojich členov, a vypudiť zo sexu to pekné, citlivé, zdravé a hlavne ľudské. Intimitu chce ľuďom znechutiť natoľko, aby k tomu pristupovali ako roboti k nepríjemnej povinnosti, len za účelom plodenia ďalších oddaných členov. Pokiaľ Strana kontroluje sexuálne pudy svojich podriadených, je schopná ich odľudštiť a zbaviť pút k iným ľudským bytostiam, čím ich dokonale vyprázdni a skrotí. Ak máte dojem, že to už zachádza ďaleko, dovolím si vás upozorniť, že čosi podobné sa deje celé tisícročia vo viac či menej dotieravej podobe rôznych cirkví, ktoré stavajú svoju moc na odpustkoch za ľudské hriechy. Je to účinná taktika mnohých bigotných organizácií, cirkví a siekt – v mojom poňatí je však každá cirkev len väčšou sektou. Hriech vám totiž môže odpustiť len ten, voči komu ste ho spáchali.
Záverečný zápas je zápasom o vlastnú ľudskosť. Je viac zbavený ľudskosti robotický posluhovač režimu alebo rebel, ktorému bola počas procesu systematicky odopieraná dôstojnosť a bol pravidelne vystavovaný psychickému i fyzickému týraniu? Na zásadnú otázku, prečo k takému niečomu dochádza, uspokojivú odpoveď nedostávame. Asi ani génius, akým Orwell nepochybne bol, nedokázal totalitné zverstvá pochopiť. A to ich predpovedal v čase, keď k ním ešte len malo začať dochádzať a svet žil v eufórii nad dosiahnutým prímerím.
Orwell nás teda varuje pred niečím, čo je staré ako ľudstvo samo. Sloboda má obrovskú hodnotu. Sloboda je povedať, že dva a dva sú štyri.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára