Hoci väčšinou píšem o beletrii, kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča o postupnom rozkrádaní Slovenska Robertom Ficom a jeho chamraďou ma veľmi oslovila a odporúčam ju prečítať všetkým na Slovensku. Ale nerobím si ilúzie, hoci si autor po Veľkom protikorupčnom pochode trúfa predpovedať priam revolúciu.
Niet pochýb, že kniha Vlastnou hlavou je profesionálne odvedenou prácou skúseného žurnalistu. Vidno, že Vagovič sleduje stranu Smer už pekných pár rokov, a dôkladne preskúmava jej – podľa môjho názoru – totálne prehnité a skorumpované základy, na ktorých vystavali celú svoju zvrátenú hierarchiu. A hoci na čele vytrvalo stojí Ficiak-Ciciak, v porovnaní s oligarchami, ktorým už podľa samotného podtitulu celú krajinu rozpredal, je len malou figúrkou, čo plní skôr len reprezentatívnu funkciu.
Nebolo to ľahké, ani príjemné čítanie. Hoci ma hnala zvedavosť, po postupnom vyrátavaní všetkých káuz, ktoré otriasli Slovenskom, bola tá bezmocnosť na uzúfanie. Je smutné vidieť, že v čele krajiny stoja ľudia natoľko bez chrbtice, áno, bez krčnej chrbtice (!), ktorí sa neštítia ničoho, aby sa udržali pri moci a nenechali svojich skorumpovaných kamošov vyváľať sa v bahne, do ktorého právom patria. Som však asi príliš rozzúrená, rozľútostená a zúfalá, že asi nebudem schopná napísať na dobre napísanú knihu žiadnu rozumnú recenziu – a to som si už nechala pekných pár dní na predýchanie. Obdobné pocity vo mne naposledy zanechal Orwell so svojím 1984 – ale hoci predpovedal históriu, ktorá sa udiala, toto sa deje tu a teraz, rovno nám pred nosom. A áno, ja viem, že 1984 používam ako referenciu k mnohým knihám, no kto to prečítal, ten to chápať musí.
Ešte na strednej škole nám hovorila profesorka, že médiá plnia úlohu akéhosi ombudsmana spoločnosti. Vraj sa stačí pozrieť na to, ako niekto v televíznych novinách informuje o takom a takom probléme, a hneď sa naň všetci vrhnú, aby sa vyriešil. Trvalo mi pár rokov pochopiť, ako strašne naivný názor to bol, hoci som si túto učiteľku vážila a v mnohom som sa na jej názory spoliehala. Áno, v ideálnom svete by to tak malo fungovať. Lenže v prípade papalášov sú informácie všetko, čo médiá môžu poskytnúť. Ale len spoločnosť, ktorú tvoríme my občania, môže niečo naozaj zmeniť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára