Snáď kvôli Bornovým ilustráciám som z času na čas mala pocit, že čítam dospelú verziu príbehov Macha a Šebestovej, kde kúzelné slúchadlo ale zastupoval v plnej miere nevypočitateľný Saturnin. Ohliadnuc od ilustrácií, Jirotka nie je Miloš Macourek a Saturnin nie je vyslovene určený deťom, hoci aj tie by v ňom našli určitý šarm a nebodaj aj vzor pre svoje vlastné huncútstva. Aspoň mňa v televíznej forme už ako dieťa priťahoval. Kto by nechcel už od detstva sluhu, čo svojho pána presťahuje na hausbót, urobí z neho dobrodruha schopného chytiť leva holými rukami, vyťahá za uši tých, ktorí pánovi robia prieky a vyháda zaňho každú maličkosť?
Saturninova bezmedzná charizma je však na úkor charizme jeho bezmenného, konzervatívneho a trochu nudného pána, ktorý je zároveň rozprávačom príbehu. Hoci prežíva romantický príbeh, v celku pôsobí len ako výpomocná postava, prostredníctvom ktorej Jirotka vykresľuje paletu o dosť zaujímavejších a neraz až karikovaných postáv: od potrhlého Saturnina, ktorý aj v tých najvypätejších situáciách vystupuje s anglickým pokojom, cez neustále prednášajúceho doktora Vlacha a zábudlivého, no energického deduška, až k vysloveným karikatúram rozmaznaného Milouše a tety Kateřiny, ktorá hýri prísloviami a autor sa vysmieva z jej plytkosti a chamtivosti. Osobne však sa mi pasáže s ňou najviac páčili – kde sa objavila, tam som sa pochechtávala, hlavne na jej romantickom príbehu o "kvetinke Marte", ktorej početní bohatí manželia jeden po druhom oduševnene umierali.
Saturnin ako postava je zase krásnym príkladom deštruktívneho správania, ktoré v závere pôsobí ozdravujúco nielen naňho samotného, ale hlavne na jeho okolie. Svojmu pánovi napĺňa túžby, ktoré sa on neodváži ani len vysloviť. Je možné, že by Saturnin pôsobil ako alter-ego svojho pána, trochu "uprdeného" rozprávača príbehu? Žeby ani v (tejto fiktívnej) skutočnosti neexistoval? Žeby to bol pán Hyde k doktorovi Jekyllovi?
Zachádzam do neurčitých špekulácií, autor Zdeněk Jirotka však veľa v príbehu ponecháva na čitateľovej fantázii. Každopádne, Jirotkovi sa podarila skvelá satira. Hoci tridsiate roky v nej nepochybne zohrávajú silnú rolu, príbeh samotný aj so svojím suchým humorom by sa iste dal aplikovať aj do súčasnosti. Niet divu, že Česi si Saturnina zvolili za Knihu svojho srdca v roku 2009.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára