K prvej Zlatokopke som sa dostala už pred pár rokmi. Téma bola súčasná, ba priam autentická a kniha sama o sebe bola prekvapujúco dobre napísaná. Vyšla v Slovenskom spisovateľovi a úprimne, nie sú to moje obľúbené typy kníh, obálky z tohto vydavateľstva ma skôr odpudzujú. Napokon, na obrázkoch možno aj sami vidíte, prečo asi. Keďže som to však čítala vo forme e-knihy, prekonala som sa. Bohužiaľ, príbeh obsahuje mnoho klišé: skazený svet boháčov plný chrapúňov a zákerných súperiek, na druhej strane čisté, úprimné srdcia všetkých mimo tejto smotánky. Hrdinka bez mena prechádza elitou plnou mužov bez mien, vystihnutých plne svojimi prezývkami: Chrústik, Frajer, Macko,... čo síce na jednej strane pobaví, ale karikaturistický obraz všetkých týchto mužov vytvára dojem, že ide skrátka o čierno-biely svet, kde bohatí sú tí zlí a skazení, zatiaľ čo tí chudobní majú srdce vždy na správnom mieste.
Bezmenná hrdinka teda viac či menej úspešne pláva od jedného boháča k druhému. Slúži jej ku cti, že otvorene priznáva, že jej ide len o prachy. Jej strasti spočívajú hlavne v tom, že napokon ju všetci boháči aj berú ako platenú hračku, a chtiac-nechtiac priznáva, že jej to začína vadiť a že preto potajmo plače. Zrazu je nútená postarať sa sama o seba, a zase to nevie urobiť inak, než cez svoje telo poskytnuté na predaj. Je ale fajn, že z toho ani hrdinka ani autorka nerobia nejakú super uslzenú tragédiu, skrátka je to, ako to je, až kým jej do života nevstúpi "pravá láska". Tá neprichádza od boháča (!), ale od obyčajného chalana, kvôli ktorému sa hrdinka rozhodne zmeniť.
Druhý diel je ešte telenovelovejší. Hrdinka má amnéziu - vždy, keď to niekomu vysvetľovala, musela som sa chechtať, tak absurdne mi to znelo - a postupne odkrýva čriepky svojej zlatokopkovskej minulosti. Celé je to iba o tom, ako je zhrozená z toho, aká bola, a snaží sa od tejto minulosti oprostiť, ako inak, opäť prostredníctvom pravej lásky. Ešteže od toho istého obyčajného chalana, ktorý na ňu ani po mesiacoch či rokoch (?) nezanevrel.
Opisy skazenej smotánky a falošného šoubiznisu sú až trochu únavné. Bezcitnosť vzťahov s boháčmi takisto nie je nejak zásadne prekvapujúca, záver oboch dielov je v podstate rovnaký a moralizujúci. Štýl je však čítavý a je to sonda do oblasti, ktoré nie sú veľmi preskúmané, čo je veľké plus. Nie je ľahké objaviť nové témy, ktoré ešte neboli opísané, hoci mi celý čas v hlave znel ten povestný rap od Rytmusa na túto tému. Avšak ako Rytmusov, tak aj tento text v podstate len skĺzli po povrchu a vytvorili dojem, že táto téma nemá možnosti poskytnúť niečo nové a osviežujúce, len sa odbaviť na tých nezbedných dievčencoch, čo za päťstovku urobia vlastne hocičo. Tiež mi vadilo, ako sa hrdinka neustále sústredila na svoje "umelé kozy", akoby na nej nič iné ani nebolo, ale asi to malo byť vtipné.
Príbeh sa nepochybne odohráva v Bratislave, ale atmosféru tohto mesta v ňom cítiť len veľmi slabo. Je plné obchodných centier, sú tam vianočné trhy, množstvo víl a luxusných bytov s ešte lukratívnejším výhľadom - keď si spomeniem na zanedbanú Hlavnú stanicu, príde mi to trochu absurdné, možno nejaký most a je to blízko Viedne. V opisoch mesta, nech už sú akokoľvek slabé, by mohla byť aspoň aká-taká autenticita, ale autorka sa chcela snáď viac zamerať na dôkladnejší obraz zlatej klietky, v ktorej sa jej hrdinka ocitla.
Pokiaľ ide o nadhodnotu oboch dielov, nedá sa rátať s tým, že by ste sa dozvedeli niečo, čo by ste už nevedeli. Že je lepšie byť bez botoxu, drahých handier a umelých "kôz", sme sa predsa naučili, hoci nepriamo, už od Ježiša Krista :-).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára